Programom pre nás bolo všetko čo sme zažili od nástupu do autobusu do posledného AHOOOOJ pred chatou. Každá časť nám niečo dala. Už len to že sme sa o všetko museli postarať sami umožnilo ľuďom zažiť - uvedomiť si “inak” čo znamená robiť niečo pre iných, alebo keď niekto niečo urobí pre vás.
Dobrodružstvo, sebaprekonanie, ale aj spolupatričnosť a smiech číhali na agentov za každým rohom. Každú zo záludností, úloh či skúšok pripravených inštruktormi, prácou a životom vôbec vedeli spolu zvládnuť. Beh ľadovou vodou, práca s lanami, nocovanie pod širákom, maľovanie obrazov, hromada špinavých hrncov, kopa uhlia, pečenie kurčiat ... nič nebolo nezvládnuteľné. Prekvapovali okolie tým čo všetko dokážu, čím prekvapili samých seba.... A o to predsa išlo. Abbe
|