KLiK logo
Hlavná stánka
Novinky
Kto sme
Stihli sme a plánujeme
História klubu
Kniha odkazov
Fotky[náhľad][zoznam]
Plagáty
Prezentácie
Kontakty
Linky

English
Activity
History
Book of messages
Photos[preview][list]
Posters
Presentations
Contacts

Budapest schodyBudapešť – 320 schodov do kupoly.

02.6.2013

Po premrznutom Krakove sme si ako ďalšie mesto pre spoznávanie Európskej kultúry vybrali Budapešť. Deň D bol stanovený na nedeľu 2.6.. Tento krát nám predpoveď počasia nehrozila mrazom, ale dažďom.  Veriť, či neveriť? Odradiť sme sa nedali, no dáždniky nám robili spoločnosť.
Cesta ubehla v pohode. Necelé tri hodiny aj s krátkym hľadaním podzemného parkoviska, minuli sme ho len raz, a začíname prehliadku centra.
Mesto prešlo pozitívnou zmenou. Domy sú v lepšom stave ako si ich pamätáme od našich posledných návštev. Všade je plno turistov ako sa na metropolu patrí. Na takú Prahu to však nemá. Na mňa osobne robia veľký dojem tunajšie parky a trávniky. Sú perfektne upravené. Dotúlame sa k ?dómu ? chrámu? kostolu – proste velikánska to stavba sv. Štefana.
Pri ponuke vyjsť na vyhliadku hore na jeho kopule neváhame. Váhame medzi výťahom a schodmi. Vyhrávajú schody. Veď ako odolať 320 schodom do neba, alebo aspoň kupoly? Zhruba v dvoch tretinách nás čaká kultúrna prestávka v podobe galérie obrazov. Popis totálneho neznalca – moderne pojaté náboženské motívy. Ešte posledný úsek a je to tu a je pod nami Budapešť!

Budapest rezneProste paráda, nádhera, nekonečno. Do šírky, do diaľky, všade ulice, uličky, domy. Akoby nemala konca. Pomaly obchádzame kupolu, vynára sa pred nami hradný kopec, hľadáme nábrežie, parlament, železničnú stanicu. Preplietame sa medzi turistami snáď zo všetkých kontinentov. Najoriginálnejšia je malá Ázijka fotiaca na tablet. Nuž pred pokrokom neutečieš. Tento nádherný výhľad nám nie len poskytol predstavu o rozľahlosti a atmosfére mesta, ale nás aj varoval pred blížiacim sa dažďom. Ten mal prísť až popoludní, podľa predpovede, ale zjavne si z toho ťažkú hlavu nerobil. Preto sme odtrhli od horizontu a odšliapali si 320 schodov dolu. Ešte vojdeme do chrámu. Hneď pri vchode návštevníkov vyzýva miestny duchovný k príspevku, väčšinou neúspešne. V prednej časti prebieha obrad, sedia domáci, počúvajú kňaza a za nimi cvakajú spúšte fotoaparátov, valia sa vlny turistov. Nejako mi to dokopy nesedí, ale ak to nevadí domácim... Samotná stavba je veľkolepá. Vysoké klenby s fascinujúcimi maľbami, veľa zlatej výzdoby, vitráže. Je čo obdivovať.
Po nasýtení duchovnom a veľkoleposťou ideme do centra. Začína nás prenasledovať hlad a my sa obzeráme po nejakej vhodnej reštaurácii. Najprv nachádzame zábavnú fontánu. Ak stúpite na správne miesto voda pred Vami prestane striekať. Decká sa bavia tým, že sa ju snažia obehnúť celú a tak ju aspoň na chvíľu vypnúť. Dospelejší ju zas rôzne prechádzajú, či prebiehajú a občas pridajú nejaký ten kúsok. Občas aj nie celkom dobrovoľne. Jedna anglicky hovoriaca slečna sa tam natiahla aká široká taká zavalitá. Jej kamošky síce mali z toho veľkú srandu, ale jej trvalo dosť dlho kým sa pozbierala späť na nohy. Hlad a blížiaci sa dážď nás hnal ďalej. Nakoniec sme neodolali jednému mladému nadháňačovi. Po tom ako zistil odkiaľ sme nás zavalil znalosťou hráčov futbalu - slovenských. Obed bol skvelý, porcie tradične od veľkých po obrovské. Naše dievčatá sa nedali a po úpornom boji zdolali rezne skoro rozlohy taniera. Iní sme sa nechali prekvapiť miestnou verziou koložvárskej kapusty. Nevedieť čo si objednávame, dlho by sme hádali.

Posilnení na tele, pokračujeme na hrad. Kocháme sa Rybárskou baštou,  zvyškami pôvodnej hradnej sály zachovanej v bočnej časti supermoderného hotela a la „Hilton“, sochami maďarských vierozvestcov. Je to tak akosi pohodené bokom. Taká malá ukážka toho, že kam prichádzajú veľké peniaze ide história i iné duchovno bokom. Prechádzame celým hradným vrchom. Jeden z nás si okrem spomienky na extravagantného umelca (okerm iného ovešaného socialistickými odznakmi) odnáša aj jeho výtvarné dielo. Dielo hodné svojho autora. Ale ten chlapík za to ozaj stál. Vraj maľuje (aj?) satiru. O kus ďalej neodoláme pokušeniu preveriť si naše strelecké umenie s „akože starými“ lukmi. Na oštepy si netrúfne nikto. ďalšia „turistická“ atrakcia. Ale aj tak je to sranda. A občas sme sa aj trafili a aj do terča!
Počasie sa umúdri, je nádherne slnečno a teplo. Mladí tančníci, či akrobati predvádzajú na trávniku svoje umenie. Prechádzame okolo rekonštrukcie nejakých stavieb, urobíme pár fotiek pri velikánskej fontáne a hurá do múzea.
Stihneme ešte krátku hodinovú prehliadku. Má to výhodu lacnejšieho vstupného. Škoda že sme nemali viac času, bolo to zaujímavé nazretie na Maďarskú históriu a kultúru ich očami.
Tešíme sa z panorámy mesta. Ako čas pokročí, ozýva sa hlas domova.
No a je tu koniec, do Košíc prichádzame dosť unavení, ale spokojní a nadopovaní dojmami.
Kam vyrazíme nabudúce? Pýtajte sa, pátrajte, zistíte.
Abbe








Naše ďalšie akcie


ZK IMA KLIK
Základný kolektív Ideálnej Mládežníckej Aktivity
Košický Lektorský Inštruktorský Klub, Košice, Slovensko
http://www.klikacik.sk

webalizer

webglobe.sk