 Budapešť – 320 schodov do kupoly.
02.6.2013
Po premrznutom Krakove sme si ako ďalšie mesto pre
spoznávanie Európskej kultúry vybrali
Budapešť. Deň D bol stanovený na nedeľu 2.6..
Tento krát nám predpoveď počasia nehrozila
mrazom, ale dažďom. Veriť, či neveriť? Odradiť sme sa nedali,
no dáždniky nám robili spoločnosť.
Cesta ubehla v pohode. Necelé tri hodiny aj s
krátkym hľadaním podzemného
parkoviska, minuli sme ho len raz, a začíname prehliadku
centra.
Mesto prešlo pozitívnou zmenou. Domy
sú v lepšom stave ako si ich
pamätáme od našich posledných
návštev. Všade je plno turistov ako sa
na metropolu patrí. Na takú Prahu to
však nemá. Na mňa osobne robia veľký
dojem tunajšie parky a trávniky. Sú
perfektne upravené. Dotúlame sa k
?dómu ? chrámu? kostolu – proste
velikánska to stavba sv. Štefana.
Pri ponuke vyjsť na vyhliadku hore na jeho kopule neváhame.
Váhame medzi výťahom a schodmi.
Vyhrávajú schody. Veď ako odolať 320 schodom do
neba, alebo aspoň kupoly? Zhruba v dvoch tretinách
nás čaká kultúrna prestávka
v podobe galérie obrazov. Popis totálneho
neznalca – moderne pojaté
náboženské motívy. Ešte
posledný úsek a je to tu a je pod nami
Budapešť!
 Proste paráda, nádhera, nekonečno. Do
šírky, do diaľky, všade ulice, uličky,
domy. Akoby nemala konca. Pomaly obchádzame kupolu,
vynára sa pred nami hradný kopec,
hľadáme nábrežie, parlament,
železničnú stanicu. Preplietame sa medzi turistami
snáď zo všetkých kontinentov.
Najoriginálnejšia je malá
Ázijka fotiaca na tablet. Nuž pred pokrokom
neutečieš. Tento nádherný
výhľad nám nie len poskytol predstavu o
rozľahlosti a atmosfére mesta, ale nás aj varoval
pred blížiacim sa dažďom. Ten mal prísť až
popoludní, podľa predpovede, ale zjavne si z toho
ťažkú hlavu nerobil. Preto sme odtrhli od horizontu a
odšliapali si 320 schodov dolu. Ešte vojdeme do
chrámu. Hneď pri vchode
návštevníkov vyzýva miestny
duchovný k príspevku,
väčšinou neúspešne. V prednej
časti prebieha obrad, sedia domáci,
počúvajú kňaza a za nimi cvakajú
spúšte fotoaparátov, valia sa vlny
turistov. Nejako mi to dokopy nesedí, ale ak to
nevadí domácim... Samotná stavba je
veľkolepá. Vysoké klenby s
fascinujúcimi maľbami, veľa zlatej výzdoby,
vitráže. Je čo obdivovať.
Po nasýtení duchovnom a veľkoleposťou
ideme do
centra. Začína nás prenasledovať hlad a my sa
obzeráme po nejakej vhodnej
reštaurácii. Najprv nachádzame
zábavnú fontánu. Ak stúpite
na správne miesto voda pred Vami prestane striekať.
Decká sa bavia tým, že sa ju snažia
obehnúť celú a tak ju aspoň na chvíľu
vypnúť. Dospelejší ju zas
rôzne prechádzajú, či
prebiehajú a občas pridajú nejaký ten
kúsok. Občas aj nie celkom dobrovoľne. Jedna anglicky
hovoriaca slečna sa tam natiahla aká
široká taká zavalitá. Jej
kamošky síce mali z toho veľkú srandu,
ale jej trvalo dosť dlho kým sa pozbierala späť na
nohy. Hlad a blížiaci sa dážď nás hnal
ďalej. Nakoniec sme neodolali jednému mladému
nadháňačovi. Po tom ako zistil odkiaľ sme nás
zavalil znalosťou hráčov futbalu - slovenských.
Obed bol skvelý, porcie tradične od veľkých po
obrovské. Naše dievčatá sa nedali a po
úpornom boji zdolali rezne skoro rozlohy taniera.
Iní sme sa nechali prekvapiť miestnou verziou
koložvárskej kapusty. Nevedieť čo si objednávame,
dlho by sme hádali.
Posilnení na tele, pokračujeme na hrad. Kocháme
sa Rybárskou baštou,
zvyškami pôvodnej hradnej sály
zachovanej v bočnej časti supermoderného hotela a la
„Hilton“, sochami maďarských
vierozvestcov. Je to tak akosi pohodené bokom.
Taká malá ukážka toho, že kam
prichádzajú veľké peniaze ide
história i iné duchovno bokom.
Prechádzame celým hradným vrchom.
Jeden z nás si okrem spomienky na extravagantného
umelca (okerm iného ovešaného
socialistickými odznakmi) odnáša aj
jeho výtvarné dielo. Dielo hodné
svojho autora. Ale ten chlapík za to ozaj stál.
Vraj maľuje (aj?) satiru. O kus ďalej neodoláme
pokušeniu preveriť si naše strelecké
umenie s „akože starými“ lukmi. Na
oštepy si netrúfne nikto. ďalšia
„turistická“ atrakcia. Ale aj tak je to
sranda. A občas sme sa aj trafili a aj do terča!
Počasie sa umúdri, je nádherne slnečno a teplo.
Mladí tančníci, či akrobati predvádzajú na
trávniku svoje umenie. Prechádzame okolo
rekonštrukcie nejakých stavieb, urobíme pár
fotiek pri velikánskej fontáne a hurá do
múzea.
Stihneme
ešte krátku hodinovú prehliadku. Má to výhodu
lacnejšieho vstupného. Škoda že sme
nemali viac času, bolo to zaujímavé nazretie na
Maďarskú históriu a kultúru ich očami.
Tešíme sa z panorámy mesta. Ako čas
pokročí, ozýva sa hlas domova.
No a je tu koniec, do Košíc
prichádzame dosť unavení, ale spokojní
a nadopovaní dojmami.
Kam vyrazíme nabudúce? Pýtajte sa,
pátrajte, zistíte.
Abbe
Naše ďalšie akcie
ZK IMA KLIK
Základný kolektív Ideálnej Mládežníckej Aktivity
Košický Lektorský Inštruktorský Klub, Košice, Slovensko
http://www.klikacik.sk
|
|
