Krakow 08.12.2012.
Kráľovské mesto s bohatou históriou,
nádhernou architektúrou a neopakovateľnou
atmosférou sa stalo cieľom nášho
výletu v decembrové sobotné ráno.Ranný chlad v Košiciach sme zamenili za poriadny mráz na hraniciach, bolo -20 C a tuhú zimu v samotnom Krakowe. Preto naše prvé kroky, po krátkom blúdení pri hľadaní parkoviska, viedli do samého srdca mesta na Rynek glovny. Počasie nám prialo, slnko pekne svietilo, vianočné trhy už boli v plnom prúde a tak hurá spoznávať rynek, mesto, Poľsko. Ako prvý bol miestny praclík. Byť v Krakowe a nedať si praclík, je ako na Liptove si nedať bryndzové halušky. Prešli sme rynek, poobzerali stánky, nazreli do Sukienice, obdivovali domy i kostoly v okolí námestia, k tomu som dal niekoľko legiend: prečo sa Krakow volá Krakow, o drakovi, o trubačovi, ... a hlad ohlásil čas obeda. Zašli sme ďalej od centra, na mieste starých mestských hradieb nás neodolateľne oslovila jedna malá reštaurácia. Tu sme objavovali ďalšie stránky Poľska a to kulinársku a služby. Výber bol bohatý, nechýbali ani tradičné špeciality ako bygošč, či pirohy. Každý si vybral podľa chuti a za chvíľu sme sýtili naše útroby. Obsluha bola rýchla a príjemná, jedlo chutné, k tomu príjemne teplo aaaaa. Ale čas beží a nás už volá Wawel, teda kráľovský hrad. A ten hrad je ozaj kráľovský. Dôkladná prehliadka by zabrala aspoň jeden celý deň a mi žiaľ toľko času nemáme. Po krátkej prechádzke hradom, zostupujeme na opačnú stranu stredovekého rebríčka, vyrážame na Kazimierž. Kto háda že je to židovská štvrť má sto bodov. Západ slnka a nástup noci dáva štvrti osobitnú atmosféru. Ideme okolo niekoľkých synagóg, prechádzame malým námestím so starým trhoviskom a končíme pred starou synagógou. Žiaľ je už zatvorená, tak aspoň malé rozprávanie o osudoch židovského obyvateľstva v časoch dávnejších i nedávnych. Viete že v meste, dole za riekou je fabrika ktorú za nacistov riadil istý pán Schindler? Spomínate si na film Schindlerov zoznam? Ak tu niekedy budete a bude to aspoň trochu možné, choďte si pozrieť tú fabriku. Dnes je tam veľké múzeum. Nám to žiaľ časovo nevyšlo, preto sa vraciame na rynek a vstupujeme do Marianskeho kostola. O návšteve tejto pamiatky sme síce trochu dohadovali, ale len čo sme vstúpili, neľutoval nikto. Vidieť to je proste zážitok. Maľované steny, stĺpy, výzdoba, nádherný oltár, proste zážitok. K tomu pridávam ešte legendu o tom, prečo sú veže kostola rôzne. Pomaly odchádzme s kostola a opäť prichádza hlad. Zaháňame ho vianočnotrhovou klobásou, šašlikom a teplým čajom, lebo sa už znova riadne zozimilo. Jeme u vkusného dreveného stojanu. Jeme s chuťou a pri tom si nevšímame zväčšujúcu sa skupinku ľudí tvoriacu sa vedľa nás a dosť nervózne na nás zazerajúcich. Až to jeden nevydržal a nám turistom vysvetlil, že TOTO je kôš a oni by radi vyhodili svoje použité tácky. Nech sa teda trochu posunieme. Ups a zmätene sme vyzerali my. No keďže sme práve dojedali, tak sme to aspoň nemali ďaleko s táckami. :) Cesta domov ubehla v pohode, až na malé blúdenie časťou s ozaj zábavným menom ... a náročný deň bol za nami.. Takže ak budete mať možnosť navštíviť Krakow, určite si ju nenechajte ujsť. Sosmolil Abbe 
|
