27-30.09.2012 Rychlebské hory.
    Zastávka v obci Žulová je miesto kde to začalo a skončilo. Štvrtok večer sme stáli v kruhu a pološere na parkovisku a predvádzali roztodivné jazykové cvičenia. Zistili sme že:  Janky majú slabosť pre bylinky - boli medzi nami tri, nie som jediný slovák v skupine a že nám je čím ďalej väčšia zima. Na rozohriatie a pre fantastický vyhľad s neopakovateľnou atmosférou sme si vyšlapali na kopec kde nás čakal prestretý stôl a stoličky majestátnych rozmerov. Po skvelej večeri a ešte skvelejšom teplom čaji nás čakala ďalšia prechádzka na miesto kde sa mal ochutnávať podzim. Miesto, kde sa akoby zastavil čas, či ešte lepšie, miesto kde sa prestupuje do iného času, sveta, dimenzie. Ešte aj meno má príznačné "ZASTÁVKA". 
Nie je tu elektrina, vodovod, o teplej vode z kohútika ani nesnívajte a napriek tomu prepadáme nadšenie keď nám ako náš dočasný domov predstavia "HOBITÍN". Tu si naozaj musíte pozrieť fotky. Táto stavba zo slamy, dreva, invencie a priam hmatateľného nadšenia si vo Vás toho romantického dobrodruha nájde a vytiahne na svetlo. Svetlo sviečok a čeloviek. Romantika ešte neumrela! :)
    Prvá rozcvička,  prvé raňajky ... ktoré začínajú naozaj bylinkárky. Zberom, trhaním a aj vykopávaním - lopúchových koreňov (pre zvedavcov). Ak si nás začínate predstavovať ako sa celú dobu pasieme na rôznych trávach, okusujeme korienky a očesávame šíky či hloh, ste na veľkom omyle. Raňajky bývajú ako na iných akciách, čaj, káva, chlieb, bábovka, buchta (či koláč), nátierky. Len na nátierke sa občas zjavia kvietky, v buchte sú zapečené bylinky a to čo sme si nazbierali sme si naozaj dobre zapamätali a použilo skôr či neskôr. Veď preto sme tu prišli. Naučiť sa poznať a použiť čo nám rastie okolo.
 Bloky poznávania a rozprávania o bylinkách striedali hravejšie aktivity ako bylinkový orienťák (behali sme čosi okolo troch hodín), pestovali obilie pre leniveho Honzu, hrali pexeso, liečili rôzne diagnózy...
Vyrábali sme křupňochy, olejíčky, "čierny" čaj z malinčia, pražili kávu z koreňa púpavy, varili pivo, piekli placky (v jedinom daždi za celý pobyt), stavali indiánsku saunu, zabékali si s gitarou, mali jablkovohviezdnu kúpeľ a a a určite som ešte niečo nespomenul. Proste dni utiekli rýchlajšie ako mraky na oblohe.
    Na záver sme ešte raz vyšlapali na kopec kde bola naša prvá večera aby sme si užili posledný obed. Posledné spoločné foto u megastola, posledné "alé alé kitatomba ..".
Posledné? No snáď len pre tento rok. Veď to bolo tak úžasné, že sa pýtame na ďalšie pokračovanie.  
Bude?
:)
Spáchal Abbe, tiež kytkožrút.

P.S. křupňoch - malý vankúšik naplnený suchými krúpami a bylinkami.