Výzva skalNa skalách, pod, nad aj medzi nimi.Výzva skal je názov zážitkového kurzu, ktorý je už tretí rok organizovaný českým združením DoNitra. Jeho obsahom sú rôzne aktivity súvisiace s lanami, skalami či výškami. Veď aj podtitul akcie znie: „Strach z výšky je iba strach z pádu.“ Akcia prebehla 19. až 21.
Júna 2009 v Osinalicích, malej dedinke severne od Prahy. Je to taký roztomilý
zapadákov kde autobus jazdí až dvakrát denne a mobilný signál zablúdi iba
omylom. V celkovom počte 13 účastníkov sme Slovensko reprezentovali Dráčik a ja.
Program začal v piatok zoznamovaním sa
navzájom, s tým čo nás čaká a na záver prišlo rozprávanie
o lození a veciach s tým súvisiacimi. Sobotné dopoludnie bolo
venované ceste dolu. Teda najprv sme si to pekne vyšliapali na kopec a až
potom sa šlo do sedákov, prílb a hurá dolu. Zlaňovanie bolo prvou
disciplínou ktorá nás čakala. Vďaka Fredyho tréningom to pre nás nebolo niečo
nové. Až na tú výšku. Okrem zlaňovacej osmy sme vyskúšali aj kolíbku
a priznávam že si ma celkom získala. J Dopoludnie sme končili zlaňovaním cez previs, čo občas obnášalo zábavné trepotanie
ručičkami nožičkami pri úpornej, ale márnej snahe zastaviť rotovanie pri visení
v prázdne. Po dobrom obede , ale
naozaj dobrom, a neuveríte, vegetariánskom, sme
opäť šliapali na kopec kde nás čakal
pohyb viac menej vodorovný. Nízke lanové
prekážky a lanovka.
U lanových prekážok mali najväčší
úspech tie párové. Aj také obyčajné
X-ko
získalo pri prekonávaní v koedukovanej dvojici netušené nové dimenzie. Novinkou bol aj pre nás nový spôsob zjazdu na
lanovke. Po klasickom sede nasledoval zjazd na supermana. (To pod lanom visíte
vodorovne.) Užívali sme si až do šera. Hlad a tma nás donútili
k návratu na stredisko kde čakala opäť skvelá večera. Rozprávanie sa pri
čaji doplnené o kuriózne príbehy horolezcov zakončili deň. V nedeľu dopoludnia
sa liezlo hore. Po skalách i stromoch. Lektori nám pripravili tri lezecké
cesty na pieskovcových skalách. Tu sa vybúril hlavne Dráčik. Ako čerešnička
bolo lezenie na hladký kmeň stromu pomocou prusíkov. Veľmi užitočná vec
a vo svojej podstate geniálne jednoduchá. Nasledoval obed a šlo sa do
finále. To najlepšie nakoniec.
V našom prípade to najlepšie bol skok do hĺbky. Už na prvý pohľad to
vyzeralo adrenalínovo a také to aj bolo. Mali sme skočiť zo skalnej veže,
výška tak druhé tretie poschodie paneláku, po krátkom voľnom páde nás zachytilo
istiace lano a boli sme spustení na zem. Znie to jednoducho, že? Pri druhom, treťom skoku to už aj také bolo.
UAU Ak budete mať niekedy možnosť, skúste si to. Fakt dobré! Nič netrvá večne, ani
víkend v Osinalicích nie. Prišlo posledné „ahoj“ a cestou späť sme už
s Dráčikom rozoberali kde a ako využijeme to čo sme práve zažili. Verte, je sa na čo
tešiť. :) Spáchal Abbe.
|
